Skutky 4

Peter a Ján zatknutí

1Kým Peter a Ján hovorili k ľudu, kňazi a saduceji na nich priviedli veliteľa chrámovej stráže: 2boli totiž veľmi rozhorčení, že Peter a Ján učia v chráme a hlásajú, že Ježiš vstal z mŕtvych. 3Zatkli ich teda, a keďže už bol večer, uvrhli ich do druhého dňa do väzenia. 4Ale mnohí, ktorí počuli Božie slovo, uverili, takže počet veriacich vzrástol asi na päťtisíc.

5Na druhý deň zasadla v Jeruzaleme židovská veľrada – politickí a náboženskí predstavitelia a znalci Zákona – 6za prítomnosti veľkňaza Kaifáša, jeho predchodcu Annáša, Jána, Alexandra a ostatných príslušníkov z veľkňazského rodu. 7Dali si predvolať Petra a Jána a začali ich vypočúvať: „Akou mocou a v mene koho ste to urobili?“ 8Tu Peter, keďže bol naplnený Duchom Svätým, odpovedal: „Vážení vodcovia a predstavitelia ľudu! 9Ak nás vyšetrujete pre dobro, ktoré sme spôsobili chromému človeku, a chceli by ste vedieť, kto ho uzdravil, 10tak vyhlasujeme pred vami aj pred celým izraelským národom, že sa to stalo v mene Mesiáša, Ježiša z Nazareta, ktorého ste ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych. Vďaka jeho moci stojí tento človek pred vami zdravý. 11Na Ježiša sa vzťahujú slová Písma: ‚Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa kameňom základným, najdôležitejším v celej stavbe.‘ 12Len v ňom je záchrana. A niet na celom svete iné meno, ktorého by sa mohli ľudia dovolávať, ak chcú byť zachránení pre večnosť.“

13Členovia veľrady boli prekvapení, akí sú Peter a Ján smelí a presvedčiví. Poznali ich totiž ako Ježišových spoločníkov – jednoduchých a nevzdelaných. 14A keď videli uzdraveného človeka, ktorý tam stál s apoštolmi, nedokázali proti nim nič povedať. 15Prikázali apoštolom, aby opustili zasadanie a začali sa medzi sebou radiť: 16„Čo s nimi urobíme? Nemôžeme poprieť, že vykonali veľký zázrak, veď to videl celý Jeruzalem. 17Ale musíme zabrániť, aby sa tie ich reči ďalej šírili. Prísne im pohrozíme a zakážeme hovoriť o Ježišovi.“ 18Zavolali ich späť a zakázali im o Ježišovi hovoriť a učiť o ňom. 19Ale Peter a Ján odpovedali: „Posúďte sami, či je v Božích očiach správne, aby sme viac poslúchali vás ako Boha? 20Nemôžeme predsa mlčať o tom, čo sme videli a počuli!“ 21Znovu im pohrozili, ale napokon ich prepustili, lebo nenašli nič, za čo by ich mohli potrestať. A navyše sa báli, že by sa ľudia mohli búriť, lebo všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo. 22Veď ten chromý, ktorý bol zázračne uzdravený, mal už vyše štyridsať rokov.

Modlitba veriacich

23Len čo sa Peter a Ján dostali na slobodu, vrátili sa medzi svojich a porozprávali všetko, čo im veľkňazi a vodcovia ľudu povedali. 24Keď to veriaci počuli, jednomyseľne sa modlili: „Pane Bože, ty si stvoril nebo, zem, more i všetko, čo len jestvuje. 25Ty si ústami nášho otca Dávida, tvojho služobníka, ktorý bol vedený Duchom Svätým, povedal: ‚Prečo sa búria pohania a národy kujú márne plány? 26Pozemskí králi povstávajú a vládcovia sa spolčujú proti Bohu a jeho Pomazanému.‘ 27A naozaj sa v tomto meste spolčil kráľ Herodes s miestodržiteľom Pilátom Pontským a Izraeliti sa spriahli s pohanmi, aby zabili tvojho svätého služobníka Ježiša, ktorého si si vyvolil. 28Ale vykonali iba to, čo tvoja moc a vôľa dávno rozhodli, že sa stane. 29Pane, a teraz sa vyhrážajú aj nám. Prosíme, daj nám odvahu, aby sme ako tvoji služobníci hovorili tvoju zvesť ľuďom smelo a bez zábran. 30Dokáž svoju moc! Daj, aby sa diali uzdravenia, znamenia a zázraky v moci tvojho svätého služobníka Ježiša!“

Postoj k peniazom

31Keď sa domodlili, zatriasol sa dom, v ktorom boli zhromaždení, a všetkých naplnil Svätý Duch. A odvážne a neohrozene hlásali ďalej Božie slovo.

32Všetci veriaci boli jednomyseľní a nažívali v láske. Nik z nich nepokladal nič z toho, čo mal, za vlastné, ale všetko mali spoločné. 33Svedectvo apoštolov o vzkriesení Pána Ježiša bolo veľmi mocné a všetci zakúšali Božiu milosť. 34Nikto medzi nimi netrpel núdzu, lebo tí, čo mali domy a pozemky, ich predávali a peniaze, ktoré utŕžili, 35prinášali apoštolom. Tí ich rozdeľovali podľa toho, ako kto potreboval. 36Jedným z takýchto darcov bol napríklad levita Jozef z Cypru, ktorého apoštoli nazvali Barnabáš, to znamená Syn potešenia. 37Ten vlastnil pole, ktoré predal a peniaze odovzdal apoštolom.