Židom 5

1Každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený ako zástupca ľudí pred Bohom, aby prinášal ich dary a obete za hriechy. 2Keďže sám je človek so všetkými slabosťami, môže spolucítiť s tými, čo sú nechápaví a blúdia. 3Preto je povinný prinášať obete nielen za hriechy ľudu, ale aj za seba.

4Za veľkňaza sa nikto nemôže vymenovať sám. Touto úlohou ho poveruje Boh ako kedysi Árona. 5Ani Kristus si neprisvojil čestnú hodnosť veľkňaza sám, poctil ho ňou ten, ktorý povedal: „Ty si môj Syn, ja som ťa dnes splodil.“ 6A na inom mieste hovorí: „Naveky budeš kňazom, ako bol kedysi Melchizedech.“

7Ježiš za svojho pozemského života s bolestným utrpením a slzami prednášal modlitby a prosby tomu, ktorý ho mohol zachrániť pred smrťou. A Boh ho pre jeho pokoru počul. 8A hoci bol Božím Synom, naučil sa poslušnosti v utrpení, ktoré podstúpil. 9Tak dosiahol dokonalosť a všetkým, ktorí ho poslúchajú, stal sa Záchrancom a Vykupiteľom. 10Boh sám ho ustanovil za veľkňaza, ako bol kedysi Melchizedech.

Varovanie pred odpadnutím

11O tom by sa dalo veľa hovoriť, ale je to ťažké vysvetliť, lebo nie ste ochotní počúvať. 12Po takom dlhom čase už by ste sami mohli byť učiteľmi, no opäť potrebujete, aby vás niekto učil duchovnej abecede. Potrebujete ešte mlieko a nie výdatný pokrm. 13A ten, ktorý znesie iba mlieko, je ako dieťa, a nechápe teda slovo o spravodlivosti. 14Výdatný pokrm je pre vyspelých, pre tých, čo si cvičením vypestovali zmysly tak, že rozoznajú dobré od zlého.