2 Korinťanom 2

1Rozhodol som sa totiž, že vám nechcem opäť priniesť zármutok. 2Ak by vám moja návšteva mala priniesť zármutok, kto by ma potom potešil? Vari vy, keď vás zarmútim? 3Preto som vám písal, aby som pri svojom príchode nebol zarmútený tými, ktorí by ma mali potešiť. Spolieham sa totiž na vás, že moja i vaša radosť bude spoločná. 4Keď som vám písal, trpel som, mal som bolesť v srdci a slzy v očiach. Nechcel som vás raniť, ale naopak, ukázať vám hĺbku mojej lásky k vám.

Trest a odpustenie

5Ak niekto spôsobil zármutok, nespôsobil ho iba mne, ale čiastočne aj vám všetkým. (Hovorím to takto, lebo na neho nechcem byť príliš tvrdý.) 6Myslím, že takému človeku stačí pokarhanie, ktorého sa mu už od väčšiny z vás dostalo. 7Teraz zase vy prejavte ochotu odpustiť mu a povzbuďte ho, aby ho jeho zármutok úplne nepohltil. 8Prosím vás, aby ste mu prejavili svoju lásku. 9Svojím listom som vlastne chcel zistiť, či ste vo všetkom poslušní. 10Komu odpustíte vy, tomu odpúšťam aj ja. A keď odpúšťam (ak vôbec mám čo), odpúšťam mu pred Kristovou tvárou preto, 11aby nás satan neoklamal; veď jeho zámery poznáme.

Pavlova úzkosť

12Keď som prišiel do Troady, našiel som tam pripravenú pôdu pre posolstvo o Kristovi. 13Znepokojilo ma však, že som sa tam nestretol s bratom Títom. Rozlúčil som sa teda s nimi a vydal sa ďalej do Macedónska.

Víťazstvo s Kristom

14Ďakujem Bohu, že nám za každých okolností dáva víťaziť v Kristovi a že prostredníctvom nás sa dáva poznať, ako keď sa šíri vzácna vôňa. 15My sme akoby Kristovou, Bohu príjemnou vôňou, ktorá sa šíri medzi všetkých ľudí: tých, čo nachádzajú záchranu, i tých, ktorí kráčajú do záhuby. 16Pre jedných sme smrtonosnou vôňou, ktorá vedie k záhube, pre druhých životodarnou vôňou, ktorá vedie k životu. Je vôbec niekto schopný plniť takéto poslanie? 17My nie sme ako mnohí, ktorým sa hlásanie evanjelia stalo zdrojom zisku. Hovoríme úprimne, ako z Boha pred Bohom v Kristovi.